Marko Gaľa: 1.ME F5J 2018, Bulharsko

04.10.2018 20:23

Dočkali sme sa. Prvé Majstrovstvá Európy v kategórii F5J sa odohrali v bulharskej Dupnici v termíne 18.-25.8.2018. Aj Slovensko tam malo svoje zastúpenie a neodišli sme naprázdno.

Po informácii od prvej časti tímu, že na maďarsko-srbských hraniciach je problém, vyrážame v piatok večer na cestu trasou cez Rumunsko. V sobotu okolo obeda parkujeme na letisku a sledujeme posledné lety predsúťaže, dýchame nahriaty bulharský vzduch a po dlhej ceste znášame letisko ešte pár hodín, asi len preto, že pofukuje a vzduch sa hýbe. A že toho vetra nasledujúci týžden málo naozaj nebolo.

V nedeľu počas celého dňa prebieha prebierka modelov. Podľa harmonogramu je Slovensko takmer na konci, tak balíme modely a trielime pripraviť sa do rovnošiat na večer. Na hlavnom námestí v Dupnici sa odohral otvárací ceremoniál s nástupom jednotlivých štátov. Nechýbali hymny a vztyčovanie FAI vlajky. Po otvorení nasledoval na radnici úvodný míting team managerov, kde sme sa dozvedeli mnoho informácií. Najdôležitejšou osobou celých majstrovstiev bol jednoznačne Sotir Lazarkov. Zo všetkých tímov bolo na jeho adresu počuť iba chválu. Ako člen jury a pretekár sa zúčastňil už mnohých majstrovstiev v rôznych kategóriach. Sám lieta F1A, F3J a F5J. Pravidlá F5J poznal naspamäť a celé majstrovstvá riadil s citom a športová stránka súťaže bola pre neho prioritou číslo 1. Na úvodnom mítingu sa dohodli zásady, ktoré sa dodržiavali celé ME. Počas celej súťaže prebiehali námatkové technické kontroly modelov po pristáti. Kontrolovalo sa správne zapojenie výškomera a verzia firmwaru. Modely sa na kontrole taktiež vážili a podľa údajov z technických listov sa kontrolovalo plošné zaťaženie (mimochodom, organizátor mal od väčšiny výrobcov modelov zistené presné hodnoty plochy krídla a chvostu pre takéto prípady).

Plocha za mestom Dupnica, kde sa usporadúvajú F3J a F5J súťaže je z  ¾  pasienkom. Celý týždeň sa na ňom okolo nás páslo stádo kráv.  Z ¼ je v okolí oblasť zarastená stromami a krami. Celé okolie na horizonte lemujú pohoria. To najvyššie, oproti ktorému sa často lieta, má takmer 3000 metrov. Toto miesto niektorí členovia tímu už poznali z ME F3J, ktoré tu boli v roku 2015. No podmienky boli teraz oveľa viac veterné. Každý súťažný deň od pondelka do soboty prebiehal veľmi podobne. Ráno bezvetrie, používali sa najľahšie modely a pre 1000 bodový výsledok musel let začať vo výške hlboko pod 100 metrov. Z takýchto výšok, vzhľadom na termiku a slabý alebo žiaden vietor, nebol ráno problém letieť plný čas 10 minút. V Dupnici sa v tomto období vyskytoval jeden fenomén. Všetci sme vedeli, že je 11 hodín aj bez pohľadu na hodinky, pretože vtedy sa podmienky zmenili. Rozfúkalo sa za krátku chvíľu akoby prepnutím vypínača až na cca 9-12 m/s. Celý zbytok dňa potom ľahké modely mohli oddychovať pod stanom, chybou nebolo ani zbaliť ich do krabice, pretože svoje použitie našli najskôr až druhý deň ráno. Niektorí pretekári v takto veterných podmienkach nakladali svoje modely závažím až do letovej hmotnosti 2,8 kg vtedy, keď sa solídna termika okolo obeda ešte vyskytovala pomerne často. Silný vietor však poobede robil termiku veľmi tažko využiteľnou. Termické intervaly sa predlžovali a termika slabla. Veľmi často to bola lotéria, na ktorú strany oblohy sa vybrať. Na velkých medzinárodných súťažiach čím ďalej viac pilotov pred štartom sleduje termické závany a tretí vektor Joea Wursta. Tieto majstrovstvá neboli výnimkou, a tak v štartovacom koridore bolo možné vidieť veľké množstvo stužiek a slovinský tím pri každom štarte používal aj digitálny teplomer. Očakávam, že takýto trend bude pokračovať a súťažiaci budú používať na určenie aktuálnej polohy termiky všetky pomôcky, ktoré pravidlami nie sú zakázané.  

Veľmi náročné podmienky preverili dokonale pilotov aj techniku. Mnohým začala zlyhávať elektronika na palube, ktorá bola doteraz 100% spoľahlivá. Zrážky modelov vo vzduchu otestovali schopnosť tímu priviesť model rýchlo do letuschopného stavu. Výskyt modelov z vlastnej alebo malosériovej produkcie bol výnimočný. Modely na týchto majstrovstvách boli zväčša dobre známe typy, no tentokát z nich už viacero dosahovalo dolný limit plošného zaťaženia. Oveľa dôležitejšie sa však javí mať modely v širokom spektre letových hmotností a s dostatočne silným motorom schopným dostať aj plne naložený model do 200+ metrovej výšky ďaleko vpredu proti vetru. Z dostupných výškomerov piloti používali tie od slovenského a slovinského výrobcu, so značnou početnou prevahou výškomerov zo Slovenska.

Seniori aj juniori nakoniec odlietali 14 kvalifikačných kôl. Všetci by najradšej leteli ráno pred jedenástou hodinou, kedy vietor ešte nebol tak silný. Ale keďže sa každý letový deň striedali seniorské a juniorské kolá, tak to nikto nemal jednoduché. Väčšinu štartov teda každý odlietal vo výnimočne náročných veterných podmienkach, kedy napriek stále prítomnému Slnku a kumulom nebola termika počas suťažného štartu vôbec istotou. Po prvých kolách súťaže bolo jasné, že ak sa podmienky výrazne nezmenia, tak tieto majstrovstvá nebudú o malých výškach, ale o nalietaných minútach. A veru, že sa podmienky až do 14. kola nezmenili. Za vetra sa spravidla štartovalo čím bližšie k 200 m hranici. V  polovici súťaže už nikto nemal výčitky ani za štart zľahka nad 200m. Častokrát let dlhý 3-4 minúty bol ocenený 1000 bodovým skóre. Každý let bol holým bojom o prežitie a žiadna sekunda letu nebola zadarmo.

Tímové výsledky boli v daných podmienkach ešte menej prevídateľné ako u jednotlivcov. Výsledok tímu bol zložený dohromady z 39 kvalifikačných letov 3 pilotov počas 5 kvalifikačných dní. Výsledky sa miešali  až do posledného letu posledného kola, v ktorom sa mne podarilo vypadnúť z finálovej pozície na 19. miesto, ale dostali sa tam od nás Juraj a Bohuš. Do 12 miestneho finále postoval  z 12. pozície Bohuš a z 10. miesta Juraj. Veľmi ma teší, že sme si posledné dni majstrovstiev dokázali udržať druhú priečku v súťaži družstiev a že sme sa na vyhlásení výsledkov za Slovensko postavili na stupne víťazov. V seniorských družstvách zvíťazili Nemci a na 3. mieste skončili Slovinci. V 4 kolovom finále jednotlivcov vyhral suverénny Arijan Hucaljuk (CRO) pred Timom Drustom (GER) a Benediktom Feiglom (GER).  Juraj Adámek skončil po finále na 9. mieste a Bohuš Majercík na 12. pozícii. Juniorským majstrom Európy sa stal Alen Tucman (CRO) a bulharský juniorský tím vyhral v súťaži družstiev. Týchto Majstrovstiev sa zúčastnilo 65 seniorských pilotov z 25 krajín a 26 juniorov z 11 krajín.

Každá krajina je niečim špecifická. Bulharsko má veľa prírodných krás a na jedného obyvateľa pripadajú minimálne 2 potulné psy. Celý deň vyplazujú jazyky a zývajú. Na nedeľnej spiatočnej ceste sme opúštali vriaci balkánsky kotol spolu s polovicou rumunského, bulharského a tureckého národa smerujúceho za prácou do západnej Európy. Nám ostáva na Bulharsko mnoho spomienok, veľa skúseností a poznatkov  v čom sa v lietaní dá zlepšiť. Malý tím bulharských organizátorov výborne zvládol  celé ME a patrí im za to obdiv a vďaka.  Veľká vďaka patrí takisto celému slovenskému tímu za skvelú spoluprácu počas celého týždňa. O rok sa kolotoč majstrovstiev  F5J presúva do krajiny vzniku tejto progresívnej kategórie, na Slovensko do Trnavy, kde sa odohrajú historicky prvé Majstrostvá Sveta.

 1. Majstrovstvá Európy F5J 2018, Bulharsko. Tím Slovensko: Seniorskí piloti: Juraj Adámek, Bohuslav Majerčík, Marko Gaľa. Pomocníci: Július Krajčovič, Jozef Hrušovský, Július Valaštiak. Team Manager: Marko Gaľa

Výsledky: https://drive.google.com/drive/folders/1LXT0TwDqhYQJvd4G8f-gsBtQugThdWg8

Video: https://www.youtube.com/watch?v=jgoIgeh22EY

M. Gaľa [l]

Späť

Kontakt

Raketomodelársky klub Dubnica nad Váhom
Partizánska 151/3
Dubnica nad Váhom
018 41

Správa webu
Ing. Tomáš Jankech
 
Ing. Marek Kováč

Príďte si s nami polietať...

Všetky práva vyhradené © 2015-2018 Raketomodelársky klub Dubnica nad Váhom