Krížna 24-26 jún 2016

09.07.2016 20:16

V priebehu minulého roka som sa rozhodol že si postavím nový model. Asi to bude s pribúdajúcim vekom ale čoraz viac som pozeral po historikoch ako Habitch, Minimoa atp. Nakoniec som sa rozhodol pre model Musger MG19a. Pri hľadaní podkladov som narazil na "Stránky modelárov spod Inovca a Rajeckej doliny"  kde mali príspevok z lietania na Krížnej ktorú organizovali v roku 2015 .  Išlo opriateľské  polietanie na svahu ala Retroplane. Akciu organizovali aj pre rok 2016 a tak bolo rozhodnuté, že sa prihlásim a budem aspoň nútený dokončiť model aby som mohol lietať na tejto akcii. Podľa propozícii sa v sobotu lietajúhistoriky a v nedeľu všetko ostatné.  Stavbu som rozvrhol tak aby bol model nielen hotový do konania akcie ale aj zalietaný. Podľa "plánu-revízia č.5" posledná  kvapka lepidla padla 23.6.  o 18 hodine nakoľko o 19 bol naplánovaný prvý let. Záletu sa ujal Adam a úspešne nalietal prvé minúty s novým modelom.Plán sa teda podaril.  Deň pred akciou som mal nový zalietaný model a  preto  som sa pobral domov pobaliť.

V piatok pred poľudním som naložil modely, batožinu a spolu s manželkou sme sa vybrali smerom na Banskú Bystricu  do hotela Kráľová Studňa. Cesta bola bezproblémová až na samotnú cestu k hotelu. Ide  približne o 15km úsek cez lesnú cestu kde povrch je prevažne kamenistý, miestami sypaný makadam a je pomerne strmý. Samotná cesta po tejto ceste trvá asi 40minút a zdá sa byť nekonečná.  Nakoniec sme dorazili k hotelu a prekvapil nás nádhernývýhľad na okolité kopce.  Síce akcia oficiálne začínala až v sobotu, tí čo prišli skôr lietali už v piatok.Po ubytovaní  sme  išli obzrieť miesto lietania.  Od hrebeňa nás delilo 3,5km chôdze do kopca v horúčave.  Cestou sme sa kochali nádhernou scenériou okolitých vrchov, skál a hrebeňov hôr.

Sobotu ráno sme začali raňajkami a následným brífingom. Tam sa rozdali pokyny na lietanie ako napr. maximálne 5 modelov vo vzduchu a hrana sa bude lietať iba z pravej strany.

Pôvodne sa v sobotu mali lietať len historiky ale nakoniec sa rozhodlo  že môže lietať všetko takže aj "oštepy, trubky...atď."

V tomto čase sa k nám pripojil už aj Adam spolu s otcom. Následne sme na seba naložili modely a vydali sa na cestu k miestu lietania. Doba chôdze  mala trvať cca 50minút. Nakoniec sme po hodine a pol dorazili na miesto určenia :).  Tí fyzicky zdatnejší už lietali v plnom prúde. Zložili sme modely z chrbtov a nevedeli sme sa rozhodnúť či ísť kompletovať modely, či sa kochať prírodou alebo obdivovať modely lietajúce okolo nás. Po malej prehliadke miesta sme skompletovali ASW a následne aj MUSGERA. Pri  4,2m rozpätí môjho ASW patrilo skôr k tým menším.Vietor v nárazoch dosahoval 11m/s a termika bola nad celou dolinou odkiaľ nafukovalo teplý vietor.

Bolo k videniu množstvo modelov ako  Minimoa, Habitch, Foka, Luňák, Anděl, Orlice, Musger, ASW, ASH...atď. Každý si prišiel na svoje a naozaj bolo čo obdivovať. Chlapci od Trenčína si na túto akciu postavili ASH26E. Myslím že tam mali 3ks tohto modelu. Bolo vidieť že nielen stavbu zvládli na jednotku ale aj lietanie mali v malíčku.

Každý model mal špecifický prejav v lete a písať o každom by bolo na dlho. Nedá mi ale nespomenúť napríklad modelMusger MG19a Stana z Rajca.   Ide o 4,5m maketu vetroňa ktorú si vlastnoručne postavil a musím povedať že veľmi precízne. S hmotnosťou sa dostal cez 4kg čo je super hodnota pre takýto veľký model. Každý pri lete používal pomocníka na odhod modelu. Stano si zobral rádio do jednej ruky, zdvihol model a bez problémov ho hodil do doliny. Následne predviedol efektné prelety s prvkami akrobacie týmto nádherným model. Nakoniec pristál s modelom na jednotku.

Ďalším krásnym modelom bol žltýFoka 4 s rozpätím 5m.  Model mal krásnu siluetu vo vzduchu a dokázal lietať pomaly ale aj rýchlo.

S Adamom sme mali k dispozícii dva modely a pri letoch sme sa striedali. Pred každým letom  sme len spárovali model s rádiom nakoľko Adam mal rovnaké  rádio ako ja.

Ako prvé sme hodili z kopca ASW. Model sa hneď po odhode krásne chytil a začal stúpať. Ani silnejší ale konštantný vietor nerobil žiadny problém a lietadlo nemalo tendenciu poskakovať ako pri nárazoch. Veľmi príjemná bola práca s klapkami. Keď boli klapky v nule tak model lietal na úrovni horizontu bez výraznejšieho opadania či stúpania. Ak som chcel nastúpať, stačilo dať klapky na 30° a model išiel hneď hore.  Ďalej od svahu sa lietala termika a bola tam  vyčkávacia zóna ak niekto chcel ísť lietať na hranu svahu . Komu sa nechcelo len tak krúžiť  zakričal "hrana" a to bola aj pre ostatných pilotov informácia opustiť tento priestor. Impozantné boli nástupy najmä kompozitových modelov, ktoré sa z ľadne krúžiacich vetroňov menili na rýchle  pískajúce mašiny.

Nástup na hranu bol z pravej strany. Modely krásne svišťali pri preletoch a pri pritiahnutí na konci sa ihneď dostávali na rovnakú výšku z ktorej začínali.

Adam síce šomral že ASW  je ťažké a že s ním musí bojovať  /je to predsa  elektro s motorom a veľkou batériou/ ale ja som bol úplne spokojný. Model síce nestúpal ako ľahšie svaháky ale nemal problém so silnejším vetrom, kde už iní mali problém s príliš ľahkým modelom.  

Pristátie na svahu je veľmi špecifické.  Stávalo sa  že niekto nalietaval na pristátie  aj niekoľkokrát kým sa podarilo a model bezpečne sadol. Nikto sa nesnažil pristávať k nohe ale bezpečne dostať model k zemi. Ani skúsenejším sa zakaždým nepodarilo pekné pristátie. Stávalo sa aj to že pilot sadal s model blízko hrany a po dotyku so zemou sa začal kĺzať strmým kopcom dole.

Ak však pilot zaletel za hrebeň na druhú stranu, dostal sa do rotoru a odtiaľ bol veľký problém dostať model do zóny pristátia. Vtedy aj Adam ocenil motor v ASW:)

Po lietaní s ASW prišiel na rad Musger. Adam absolvoval prvý let. Pri odhode mi model vytrhlo z ruky a stúpal ako vo výťahu. Model mal dostatočnú prenikavosť proti vetru a nemal problém krásne nastúpať výšku. Adam sa nechal vyhecovať a predviedol prelety na plnej rýchlosti. Tu som ako staviteľ modelu trochu tŕpol ale Musger to bez problémov vydržal.  Po lietaní prišlo na rad efektné pristátie za pomoci vysunutých štítov. Pri kontrole modelu sme zistili že servo jedného štítu je poškodené. Zhodli sme sa že pri ďalšom lietaní ich nebudeme využívať.

Po prestávke som sa rozhodol ísť lietať Musgerom. Adam mi môj nový pekný model chladnokrvne hodil do doliny. Po miernom pritiahnutí ihneď naberal výšku a kochal som sa krásnymi preletmi. Dostavil sa pocit eufórie ako model krásne lieta ale hlavne že som ho stihol prichystať na túto akciu.

Po efektnom prelete pri hrane som pritiahol a v miernej pravej zatáčke stúpal. Uvedomil som si že model začína tupo reagovať na riadenie. Zrovnal som ho proti vetru a pokračoval v stúpaní. V tom sa model stočilo prudko do prava a začal v rotácii padať do doliny. Krídelká nereagovali a ani smerovka. Bolo mi jasné že model havaruje a tak som sa iba snažil ho nejak zrovnať aby padol na plocho. Pri plnej výchylke smerovky a krídielok sa rotácia zastavila a svitla iskierka nádeje. Ihneď som nastúpal a skúsil som ísť na pristátie. Zatáčať sa dalo veľmi komplikovane iba do jednej strany a to spôsobom zmiernenia výchyliek. Reakcia bola však oneskorená o nejakú sekundu. Zmena smeru bola prudká a zväčša pokračovala hneď do rotácie a model zase išiel k zemi. Pri jednom nálete pri hrane sa Musger dotýkal stebiel trávy a už som myslel že ho položím keď trochu spomalý. Zatáčať sa nedalo, pomaly si sadal keď tu zrazu zahol hrebeň a model bol opäť vo vzduchu.  Nasledoval ďalší boj, opäť priblíženie  a pokus o pristátie. Tu si už aj ostatní všimli že mám problém a v snahe pomôcť viacerí začali kričať čo mám robiť. Avšak čo pilot to iné riešenie :) Ja som pokračoval s tým čo fungovalo. Ďalšie priblíženie, zrovnanie na pristátie a zostup dole. V tom model opäť prešiel do rotácie a padalk zemi. Po tretej otočke som naplno presunolkniple do strany a pritiahol. Model sa asi meter nad zemou zrovnal a stratil sa za hranou svahu. Po príchode k modelu si Musger sedkal na trávičke a naviac bez poškodenia čo i len poškriabania :)

S príchodom 16 hodiny sa niektorí účastníci pobrali na hotel a svah sa trochu uvolnil. Avšak s odchodom modelárov zase prišla búrka. Keďže búrka môže byť nebezpečná na hrebeni, tak sme sa rozhodli pre zostup na hotel. Ako sme kráčali tak búrka sa stále približovala. Niekoľko minút po príchode na hotel sa rozpršalo.

Po večeri sme sa stretli v spoločenskej miestnosti kde organizátor podujatia Laco  predniesol zopár teplých slov a každému daroval spomienkový predmet v podobe hrnčeka na pamiatku. Ďalej sme pozerali fotky z lietania a diskutovali pri vínku či pivku.

V nedelu som bol rozhodnutý ísť lietať na svah pri hotely ktorý je len niekoľko minút chôdze. Príroda však bola iného názoru a s príchodom búrky mi bola jasné že som dolietal. Nezostávalo tak nič iné ako sa pobaliť, rozlúčiť a vydať  sa na cestu domov.

Ľubomír Tomík

Späť