F5J Szeged 2016
01.05.2016 19:47
Sezóna F5J aj v roku 2016 pre mňa začala na juhu Maďarska, v Segedíne. Už po tretíkrát som na Tisza cup vyrazil s partiou modelárov z Nitry. Tentokrát v zložení Juraj Adámek, Julo Krajčovič a Milan Tomeček.
V sobotu ráno na letisku nás už vítal rozsiahly camp a staré známe tváre znova po vyše pol roku. Celý víkend paralelne prebiehala aj prevádzka aeroklubu, ale nijak to nerušilo naše zápolenie, nakoľko vietor fúkal od runwaye na priľahlú hranu lesa na kraji letiska. A veru vietor miešal poradím počas oboch dní. Termika slabšia či silnejšia, no jej výskyt bol pravidelný a vyskytovala sa v každom lete. Ako hovorí Primož Rižner - termika je vždy, no nie vždy je nízko. Pre tieto dva dni však platilo, že od 80 metrov dobre využiteľná termika sa vyskytovala dostatočne často. Avšak nie zakaždým sa ju podarilo dobre trafiť, preto to niektorí pretekári vzdali a vyrazili domov už po prvom súťažnom dni. Iným sa podarilo pristáť do blízkeho lesa. Niektorým aj dvakrát za deň.
Predzvesť kvalitnej súťaže naznačoval počet pretekárov 61, čo je na prvú súťaž sezóny na konci apríla na juhu Maďarska veľmi pozitívne. Súťaž bola zaradená do seriálu Intertour aj Eurotour a tak dokázala prilákať súťažiacich zo 6 krajín. Cez zimu vznikli aj nejaké nové modely. Premiéru si odbil aj nový model od Bohuša Majerčíka: Infinity, ktorý bol tak nový, že na ňom skoro ani nestihol zaschnúť epoxid. Slovinci priviezli model Ultima. Pochádza od výrobcu F3K hádzadiel, čo niečo hneď napovedá o jeho konštrukcii. Krídlo aj chvostové plochy sú plné, z polystyrénu, ktorý je olaminovaný vo forme. Model má 4 metre, letovú hmotnosť okolo 1070 gramov a plošné zaťaženie tesne nad FAI limitom 12 g/dm2. Tento model ukázal skvelé letové výkony v miernom vetre, určite aj vďaka skvele lietajúcemu Samovi Leskošekovi, no model nepotvrdil svoju univerzálnosť. Vo finále, kedy sa vietor zosilnil, sa museli po obe Ultimy ich piloti opakovane vydať na prechádzku. Čo sa týka modelov všeobecne, tak medzi súťažiacimi sa ešte viac rozmohli ľahké modely s letovkou okolo 1,3 kg, no zďaleka nie všetci majú doriešenú možnosť zvýšenia hmotnosti do vetra.
Súťažnú premiéru absolvoval aj môj vynovený Stork 8 Light "1300". Na jar dostal nový štíhly trup vyrábaný tlakovaním. Celý model vďaka trupu stuhol a je lepšie vo vzduchu čitateľný. Veľmi sa mi osvedčil medzisezónny posun ťažiska dozadu na 109 mm a so 7° spojkami model sedí vo vzduchu perfektne a napriek svojej nízkej hmostnosti stále zvláda rozumný rozsah rýchlostí vo vetre.
Aj táto súťaž potvrdila, že ľahký model nie je všetko. Pre ilustráciu len zopár príkladov, Peter Malčík kompletne celú súťaž odlietal s 1,6 kg modelom, jeho ľahší Pike poslušne čakal v depe. Juro Adámek odlietal celú súťaž s 1,57 kg Storkom a ja, až na 2 lety, ktoré som letel s 1300-vkou, som odlietal celú tiež s modelom 1,6 kg a ťažším.
Veľmi ma teší skutočnosť, že na súťaži sa nerozoberajú len technické parametre modelov, ale piloti zlepšujú aj svoju taktiku letu. Mnohí už pochopili, že väčšina letov sa nedá odletieť naplno z visenia proti vetru, ba dokonca ani z plnej výšky 200 metrov. Čím ďalej tým viac pilotov sa učí čítať vzduch a začínajú lietať dozadu s vetrom a s termikou. Napriek nejednoduchým podmienkam s vetrom, asi 10-14°C kedy sa slnečné lúče len ostýchavo prebíjali cez takmer 100% oblačnosť, bola priemerná výška postupujúcich do finále asi okolo 100 metrov. Vo finále potom priemerne asi 120 m a plných 15 minút zopakovať tri razy z 12 finalistov zvládlo prvých 5 pretekárov.
Do finále sa napokon prebojovali traja našinci. Pre slovenské farby dopadla táto súťaž výborne: 2. miesto Juro Adámek, 3. miesto Marko Gaľa :-)
Výsledky po finále:
1. Peter Malčík, 2. Juraj Adámek, 3. Marko Gaľa, 4. Primož Rižner, 5. Radek Malčík, 6. Radek Novotný, 7. Martin Pirker, 8. Samo Leskošek, 9. Zdeňek Malčík, 10. Tomáš Hrubý, 11. Juraj Bačiak, 12. Tadej Miholič
V nedeľu sa ešte za silného vetra odlietala aj eurocupová súťaž "malých" F5J-400, kde dosiahol pekné 2. miesto Zdenko Ďurka a 3. miesto Peter Jurkovič.
Marko Gaľa
