Airshow Kecskemét, Maďarsko - postrehy Mareka Kováča, deň 1, 2.8.2013
07.08.2013 20:40
V piatok približne o 3.30 ráno som sa spolu s Adamom a dalšími ľudmi vybral na niekoľkohodinovú cestu s cieľom čo najskôr byť tam, v Kecskemete, na vojenskej základni kde sa 3. a 4. 8 konal veľký letecký deň. My sme išli už deň dopredu aby sme videli prílety (kto to zažil pochopí). Cesta tam bola super, podľa GPS až do úplného cieľa a po diaľnici, išli sme cez Bratislavu kde sme nabrali ďalšieho pasažiera. Pri hraniciach sme ešte kúpili diaľničný poplatok a potom už priamo na základňu. Cestou sme absolvovali aj daku chvíľkovú prestávku.
Po dorazení do Maďarska pri cieľ nás zarazilo ako Maďari označujú miesto samotnej akcie, žiadny anglický jazyk, všetko v maďarčine takže kto nepoznal ani to slovko označujúce akciu mal smolu. My sme však presne vedeli kam ideme a po zisťovaní smeru pristávania lietadiel sme po malých problémoch dorazili na miesto kde už od skorého rána stáli zaparkované autá nedočkavých spotterov. Stretli sme tam väčšinou zahraničných fotografov, ktorí chodia po leteckých dňoch po Európe a cestujú aj tisíc kilometrov aby nafotili kvalitné fotografie. To miesto bol prah dráhy 30. Bolo síce trocha stiesnené a hneď vedľa cesty ale s perfektným výhľadom na dráhu. Po okolí však rástli stromy takže sme pristávajúce lietadlá videli až na poslednú chvíľu. O to to však bolo väčšie vzrušenie. Počasie bolo perfektné, pripravili sme sa na silné horúčavy ktoré mali panovať celý víkend.
Po rozhliadnutí po okolí sme už z diaľky videli na ploche stáť akrobatické skupiny - Baltic Bees, Turkish Stars, Krila Oluje z Chorvátska, či famózny Ruskí víťazi, Freece Tricolori s Talianska, Patrouila Aguila zo Španielska. Bolo veru čo pozorovať, keď spomeniem napr. IL-76, doprovodné lietadlo Ruskích víťazov, či polský Mig-15 atď.
Po chvíli sa objavili ďalší účastníci leteckého dňa. Neskutočným zážitkom bol prelet skupiny troch poľských Su-22, na prílete ich spoza tých stromov nebolo počuť a zrazu sa objavili asi 15m nad našimi hlavami. Ten neskutočný hluk a krása tých strojov tak zblízka bola neskutočná a toto je to, prečo sú prílety niekedy zaujímavejšie než samotná airshow. Potom sa to už začalo hemžiť účastníkmi, prilietali dalšie doprovodné a stíhacie lietadlá. Prišlo však aj pár športových civilných lietadiel. Spomedzi dopravných sme videli An-26 , C-27 Spartan, či Casa C-295, ktoré doviezli personál či náhradné diely pre svoje lietadlá. Veľmi sme sa tešili na prílet Mig-21 s Rumunska a Su-25 s Bulharska, pretože tieto lietadlá lietali kedysi aj u nás a už je to možno naposledy čo sme ich videli. Prišli aj holandské a belgické F-16, český Jas-39 Gripen a L-159 Alca, britské Hawky, nemecké Tornádo, Slovenský MiG-29, vrtulníky Mi-35 s Českej Republiky, Puma s Rumunska či SeaKing a pod. Pri prílete ukrajinského An-26 a Su-27 to všetkých vystrelilo zo stoličiek a ešte keď urobil sudový výkrut hneď po odvale, všetkým sa zatajil dych. Jeho prelet ponad nás pri pristávaní bol sprevádzaný silnými zvukovými efektami prizerajúcich fandov tohoho skutočne krásneho stroja. Všetky tieto stroje nám prelietali cca 15-25m nad našimi hlavami a po dotknutí so zemou zanechali za sebou krásny dymový efekt spolu s vôňou spáleného kerosinu.
Ďeň plynul a po prílete účastníkov sa postupne začali rozbiehať v pekelnom horku nácviky sólistov prerušované občasnými pristátiami ďalších lietadiel. Začal český Gripen, a jeho display sa nám naozaj páčil, myslím že by sa zaň nehambil ani pilot Demo teamu z Holandska. Ďalej sa prezentoval pilot na Alce, holandský Demo Team - ten mal krásny display ako obvykle na malých rýchlostiach a aj veľmi dynamický doplnený vypustením klamných cieľov. Poľské Su-22 nacvičili ukážku zlietanosti s rôznou konfiguráciou šípovistosti. Veľmi zaujímavé bolo vidieť vo vzduchu MiG-21, to je naozaj rúra s krídlami, ale vyzerá to aj ako šíp. Tá pádová rýchlosť je naozaj veľká oproti iným typom. Nácvik realizovali ešte aj Krila Oluje na type Pilatus Pc-9.
Nastala pokročilá hodina a tak sme postupne opustili miesto prahu dráhy a po už nevydržaťeľnom teple sme sa presunuli do mesta Kecskémet kde sme sa v Tescu dali trocha dokopy a nakúpili potraviny. (pre predstavu, maďari majú forinty, takže behať napr. s 10000 forintami bolo viac než bežné (1euro asi 280ft)). Potom sme sa vydali hľadať miesto na spánok. Najskôr sme sa vydali autom po prašnej ceste okolo letiska na druhý koniec letiska kde sme chceli prespať. Stretli sme tam jedného známeho spottera ale po chvíľkovej reči že hrozí že nás odťial vojaci vyhodia sme sa vydali spolu s nimi na platené parkovisko (vyšlo na 4000ft noc+deň) kde nám už žiadny vyhadzov nehrozil. Síce už tam dakto stany mal ale pre istotu (len čo sme sa pohli už na miesto dorazilo policajné auto ale nás už tam nezastihli). Auto sme mali na noc hneď kúsok od vstupu na letisko, takže ráno po zobudení nás čakala cesta priamo za bránu letiska.
Čo dodať, bol to deň plný zážitkov, len škoda, že nepriletel slovenský L-39, ktorý mal byť na statickej ukážke ale vzhľadom na technickú poruchu nedoletel. Nuž, čo sa dá robiť. Snáď inokedy.
Pokračovanie nabudúce.
Marek