Ročník 2013
V sobotné predpoľudnie, 7.6.2013, už po dieviatej hodine slnkom osvietená obloha vítala na klubovej ploche prvých účastníkov stretnutia. Prvý prišiel kuchtík Miloško, síce trochu nevyspatý po krátkej noci, ktorej značnú časť spolu s manželkou Majkou venovali škrábaniu zemiakov a následnému ich strúhaniu na prípravu polotovaru na zemiakové placky. Aby toho nebolo dosť, medzi tým kyslo cesto pripravené na langoše. Krátko po ňom prišiel Marek, jeden z hlavných organizátorov akcie. Úderom desiatej hodiny sa postupne priestor okolo smreku vypĺňal modelmi. Kušútovci, otec Mirko so synom Maťkom, doma vypratali celé police a všetky modely priniesli na plochu. Bolo ich toľko, že sa museli k autu dvakrát otočiť, aby ich uložili na trávu. Rozhodli sa ich všetky prevetrať preto, aby veliteľka domácnosti, trpezlivá mamina, mohla miesto po nich dôkladne vyutierať. Na počet prinesených modelov vysoko vyhrali. Ľubko Tomík prišiel so svojou manželkou Luckou, ktorá využíva každú voľnú chvíľu na pobyt medzi mami. Vietor chvíľami nepríjemne zosiloval, takže v ohrievacom kotli sa rozhorel oheň zásluhou hlavne podpaľačov Ľubka a Mirka Barčíka. A veru okolo neho bola chvíľami tlačenica. Paľko Gabriš si nevedel vynachváliť teplo z kotla na chrbáte, lebo sa otočil k nemu zadnou časťou tela a tvár mu zohrievali slnečné lúče. Po pol jedenástej prišiel náš milý člen klubu, oslávenec Ing. Milan Jelínek, s ktorým sa všetci prítomní srdečne privítali a mohli si pripomnúť jeho životné jubileum 80 rokov. To už kuchtík spustil prípravu zemiakových placiek a ponúkal z termosky teplý čaj. Pán Jelínek začal spomínať na chvíle, keď partia nadšencov pre niečo lietajúce na motorčeky s reaktívnym pohonom pred 50-timi rokmi sa dala dokopy a založili raketomodelársky klub. Samozrejme motorčeky, do ktorých doma, často v kuchyni, napchali nejakú rýchlo horiacu zmes, boli inej konštrukcie a vyhotovenia ako to poznáme v súčastnosti. Počas tohoto veľmi zaujímavého rozhovoru si p.Jelínek spomínal, po toľkých rokoch, na často skoro neuveriteľné detaily, odbivuhodná pamäť. To sme už neodolali vôni prvých placiek a z taniera sa rýchle premiestnili do našich žalúdkov. Medzi tým prišiel taktiež jeden z prvých členov klubu, Lacko Bohunický. Žiaľ pracovné úkoly neumožnili prísť historicky najúspešnejšiemu reprezentantovi klubu – Miškovi Žitňanovi, proste repná kampaň v cukrovare sa naplno rozbehla. Aby sme už nemuseli skrývať pred jubilantom pozornosti ok členov klubu, zhromaždili sme sa pod nápisom Model airport Dubnica nad Váhom umiestnenom na našom kontajneri, niekedy vznešene nazývanom hangár. Nakoľko mezi nami boli i zástupkine nežného pohlavia, prvá, krásnu brúsenú vázu s venovaním klubu, p. Jelínkovi odovzdala Lucka a vzápätí Simonka veľkú kyticu kvetov, však nám chlapom by to do ruky ani nepasovalo. Posledným darčekom bolo „ohrievadlo“ do čaju na dlhé chladné zimné večery. Na tvári oslávenca bolo vidieť uprimnú radosť z toho, že sme sa takto, trochu netradične v prírode stretli, obložení rôznymi modelmi a vystavení ešte trochu hrejivým slnečným lúčom.
Postupne prichádzali ďaľší a ďaľší, úlohy za sporákom sa ujala s fortielom profíčky Simonka a spod jej rúk vyletovali výborné placky a neskôr prudko jedlé langoše. Nezaháľal ani gril, na rošt ktorého najskôr Ľubko vo funkcií grilmajstra a neskôr aj ďaľší kládli jednu dobrotu za druhou. Už tá vôňa bola úžastná a to už nehovorím a papine pripravenej z týchto lahôdok.
I napriek nárazovému vetru boli vo vzduchu mnohé modely a aby bolo na ploche živšie, Jožko Barčík to spestril RC-buginou, ale veľmi si nezajazdil. Mladí chalani sa naťahovali o vysielač, každý si chcel čo najdlhšie zajazdiť. Spestrením klubového dňa bola spomienka na akcie v časoch v bývalého Zväzarmu v podobe súťaže v strelbe zo vzduchovky, ktorej velenie si zobral na svoje plecia Ďuri Dudáš. O tom, že velil s prehľadom vyslúžilého vojaka svedčí i to, že nikto, okrem terčov, nebol trafený. P.Jelínek medzi sledovaním letových ukážok neustále si spomínal na nové a nové príhody, či už z čias aktívneho súťaženia alebo jeho funcionárčenia hlavne na vrcholných európskych a svetových šampionátoch, predovšetkým vo funkcií bodovača v kategórií makiet. Spomienkami ho dopĺňall ďaľší, trochu už tiež pamätník, Karel Holý, s ktorým si mali neustále čo povedať. Tradične perfektnú pilotáž RC vrtuľníka predviedol Jožko Kucek. Vietor postupne začal zoslabovať a Peťo Poševka sa rozhodol, že je najvyšší čas, aby jeho Bubo ( to ako jeho takmer 2,5 metrový „drobček“) sa vzniesol bližšie k modrej oblohe. Na túto chvíľu sa p.Jelínek tešil od okamžiku, keď bol model v zloženom stave pripravený na stojánke. Peťo nesklamal a pristál za potlesku prítomných. Zaujímavý bol aj skupinový štart takmer všetkých modelov bez rozdielu kategórii, keď modely štartovali postupne v poradí v jedno sekundových intervaloch.
Po 15-tej hodine zafungovalo čarovné šibnutie prútikom (síce neviem koho) a vietor sa utíšil chvíľami nastalo bezvetrie. To sa objavil Veľký Had, ktorý dopludnie zarezával v práci a po príchode medzi nás okamžite elektro trénera vypustil do vzduchu. Intenzita lietania za týchto takmer ideálnych podmienok narástla. Uznanie si v poslednom období zasluhuje Jožko Slovák, ktorý na plochu medzi nás začal chodiť až počas prázdnin ale o to intenzívnejšie a dnes už požičaným modelom od kuchtíka samostatné lieta vrátane motorových štartov. Je to aj zásluha Adama Jurčíka, ktorý si ho cez prázdniny zobral „pod palec“.
Na také veľké množstvo rôznych modelov, po celý deň naraz vo vzduchu, až na ten nejaký malý šrám, nedošlo k žiadnej mimoriadke spojenej s deštrukciou modelu. Pravidelné , hlavne víkendové lietanie sa prejavuje na istote letových ukážok.
Nespomenul som menovite všetkých zúčastnených, nerád by som na niekoho zabudol, proste akcie sa zúčastnili členovia klubu od Beluše po Trenčín.
Dni sa neúprostne krátia k večeru sa zozimuje ale aj tak poslední odchádzali domov už za súmraku. Vždy je medzi nami vítaní náš priateľ-fotograg Jurko Zermegh, ktorý aj tentokrát so svojim synom bol medzi nami a jeho pekné momentky zo spoločensko- športového dňa si môžete pozrieť na priloženom odkaze, podobne aj foto kuchtíka.
Tým, ktorí ste prišli ďakuje za Vašu aktivitu a tí ktorí teraz neboli, hádam nabudúce .....
